Mne sa to bežnestáva každé ráno len čo začnem čítať noviny. Toto médium je plné správa informácií, ktoré ma neraz vytáčajú do nepríčetnosti. Zakaždým si poviem s tím treba niečo urobiť, ale ako tak čítam ďalejčasom sa nejako upokojím a pri športovej prílohe si na predchádzajúcerozhorčenie ani nespomeniem.
Možno po čase keďma to opäť napadne ma ešte pochytí drobná roztrpčenosť ale poviem si:,, čos tým narobím?“ Podobné rečipočúvame z každej strany:,, na to som ja malý pán, s tým ja nepohnema pod.“ Možno je to otrepaná vetička ale v jednote je naozaj sila. Snáďv tomto ani tak nejde o jednotu ale o množstvo. Ľudia sťažujmesa, píšme oznámenia, upozornenia jednoducho informujme, a čím viac tímlepšie. A je úplne jedno, či ide o zlú obsluhu v reštaurácii,mizerné ubytovanie na dovolenke či zlý zákon. Neviem prečo ale v poslednomčase mám pocit, že naši najvyšší a všeobecne ľudia, ktorí by sa malistarať aby sa nám žilo ľahšie akosi zabudli pre koho tu sú a kto má v demokracii skutočnú mocv rukách. Akosi nikto z nich neráta s tým, že by sme sa mohlina...hnevať a zrátať im to aj skôr ako len vo voľbách. Nemám na myslipriamo nejakú revolúciu ale vynútiť si zmenu resp. zachovanie konkrétnejsituácie sa dá aj pokojnejšie. Skvelým príkladom môžu byť ľudia, ktorí protestovaliproti tomu ako vláda plánovala ,,rozvíjať“ Tatry.
Opakujem treba sa ozvať. Berte si príklad napr. aj z nášho pána premiéra. Nepáči sa mu, žemédiá o jeho politike píšu málo a aj to málo je zle, ozval sa a ...nuž médiá to asi nevystrašilo, ale ide o princíp.